Nikdy som nebola zrovna športový typ. Ak mám byť úprimná, tak som vôbec nebola športový typ. A o kolektívnych športoch, kde sa naháňa/udiera/hádže/kope/odbíja lopta, už ani nehovorím. Nenávisť ako z učebnice.
Lenže minulý piatok ma premohla túžba po pohybe (v mojom prípade dosť nezvyčajná) a o pol jedenástej v noci som sa vybrala do telocvične na volejbal. Prvotný plán bol trochu si "zapinkať" a ísť spať, ale prišlo nás presne 12, takže bolo NEVYHNUTNÉ, aby som hrala :) Tak som sa do toho nejak pustila.... a bolo. Niežeby som teraz bola úžasná, alebo čo. Ale hra mi úplne opantala zmysly. Bola som to ja, môj tím, lopta a optimistické "nevadí, aj horšie bude", keď som sa trafila do siete. A čím ďalej som hrala, tým lepšie mi to šlo. Jasné, nemala som na chalanov, čo prekonávali zákony gravitácie a dávali také šupy, že sa ozývala celá telocvičňa, ale hrala som. JA som hrala. Keby ste ma poznali, chápali by ste, že to je svojím spôsobom ZÁZRAK. A ten zázrak ma nabíjal energiou a endorfínmi, takže som ani nemohla uveriť, že bolo už pol jedenej, keď sme skončili.
A tak ďakujem babám, čo ma vtedy večer ukecali, za dôveru. Svojim spoluhráčom za optimizmus, úsmev a kolektívneho ducha volejbalu. Súperom, že na mňa často nemierili a nebesám, že mi dodali odvahu to skúsiť.Lenže minulý piatok ma premohla túžba po pohybe (v mojom prípade dosť nezvyčajná) a o pol jedenástej v noci som sa vybrala do telocvične na volejbal. Prvotný plán bol trochu si "zapinkať" a ísť spať, ale prišlo nás presne 12, takže bolo NEVYHNUTNÉ, aby som hrala :) Tak som sa do toho nejak pustila.... a bolo. Niežeby som teraz bola úžasná, alebo čo. Ale hra mi úplne opantala zmysly. Bola som to ja, môj tím, lopta a optimistické "nevadí, aj horšie bude", keď som sa trafila do siete. A čím ďalej som hrala, tým lepšie mi to šlo. Jasné, nemala som na chalanov, čo prekonávali zákony gravitácie a dávali také šupy, že sa ozývala celá telocvičňa, ale hrala som. JA som hrala. Keby ste ma poznali, chápali by ste, že to je svojím spôsobom ZÁZRAK. A ten zázrak ma nabíjal energiou a endorfínmi, takže som ani nemohla uveriť, že bolo už pol jedenej, keď sme skončili.
Takže, odkaz na dnešný deň: čiara medzi nenávisťou a láskou je veľmi tenká. Občas, keď sa odhodláme zmeniť niečo, čo nenávidíme, môže sa nám to zapáčiť a zmeniť náš pohľad na svet.
Howk, koniec:)
Komentáre
dobre robis : tak sa hyb - niet pochyb...
lepsie je mat z LASKY vrasky-
ako z nenavisti zlcnik chory..
:)