Hlava v oblakoch a srdce na papieri

Ošklivka Katka, Škaredá Betty, škaredé káčatko, princ zakliaty na žabu - všetky tieto rozprávkové postavy majú niečo spoločné. Zo "škaredého" strapatého, štrbavého, slizkého sa stalo "krásne" upravené, čisté, žiarivé. Ako zo mňa. (No dobre, priznávam, že preháňam. Nie som krásna a žiarivá, ale čítajte.)

Nikdy som nemala okuliare, sivé perie ani slizovú žľazu, ale posledné dva roky som sa pýšila nádhernou ozdobou, s ktorou som podľa môjho ocina vyzerala ako Darla z Hľadá sa Nemo - strojčekom na zuby. Už dávno som vyrástla z veku, kedy by som sa za to hanbila. Proste som potrebovala narovnať zuby, tak som mala strojček. Brala som to ako sadru na zlomenej ruke či štichy na rozbitom čele. Ale ani napriek tomu mi to na kráse nepridávalo. Podľa niektorých ľudí to vraj ani nebolo vidieť. Ale dosť mi to komplikovalo život. Môj jedálniček bol ochudobnený o mak, orechy, čokoľvek tvrdé. A v čase, kedy mi strojček upravovali, som dokonca nemohla jesť vôbec nič. Diétu, boľavé zuby a prebdené noci som vydržala dva roky.

A dnes prišlo vykúpenie. Zubárske kreslo, otravné žiarivé svetlo a zvuk lahodnejší ako Staussov valčík: "No, dnes to dáme dolu". Po sérii mierne brutálnych zákrokov som v zrkadle uvidela zas svoje zuby. Ale vyzerali ináč. Boli rovné, nastúpené v rade ako pripravené hrať hlavnú rolu v reklame na zubnú pastu. Moje dvojročné utrpenie sa vyplatilo. Vyšla som odtiaľ ako nový človek: Kočka Katka, Pekná Betty, Labuť a krásna princezná (hh, toho zakliateho princa som si musela z biologických dôvodov upraviť). Mám späť svoje zuby v novom šate a kúsok sebavedomia k tomu.