Úprimne sa priznám, dobrovoľne a bez mučenia, že s tým formátovaním pamäte mi to nevyšlo. Ale ľuďom sa už nezdravím, veď aj tak si ma nepamätajú.
A práve vo chvíli, keď som úplne stratila nádej, že po svete chodí niekto, kto vidí moju tvár, sa stala. VÝNIMKA.
Sedím si v práci (nemenovanej spoločnosti so službami zákazníkom v nemenovanom meste). Zákazníci sa trúsia jeden za druhým, hodiny sa len veľmi pomaly blížia k záverečnej a môj šikovný kolega podlieha stavbárskemu ošiaľu v internetovej hre. Vo dverách sa objaví mladý muž a môj mozog spustí automatickú reakciu: už som ho niekde videla. Kde? Kedy? Ako? Po malej úvahe som dospela k tomu, že to je jeden Erazmák, čo so mnou chodí na hodiny.
Kolega vybaví, čo potrebuje, mladík odchádza. Na pulte po ňom ostala peňaženka. No a že som taká dobrá duša, bežím za ním. Však doklady sa mu zídu.
Takmer som sa s ním zrazila vo dverách. Vracal sa po ňu. Stalo sa to, keď som mu ju podávala. Ten pohľad v jeho očiach, taký podobný môjmu. Zaostril, porozmýšľal. Tvárou sa mu mihlo pár myšlienok. Potom sa pomaly, lámanou angličtinou so silno nemeckým prízvukom, opýtal "You go to school with me don´t cha?"
Tak rýchlo, ako som sa spamätala so šoku, som mu trochu koktavo odvetila, že áno. "On Friday," skonštatoval ešte a vyčaril na mňa úsmev typu "ja som vedel, že sa poznáme". "Bye," a už ho nebolo.
"Bye," odvetila som vlastne prázdnym dverám. Dnu som sa vrátila s priblblým úškrnom v tvare V na tvári.
V ako Videl ma, V ako Výhra, V ako Výnimka :)
Čiže: nestrácajte nádej! Všetko, na čo čakáme, príde, až keď prestaneme čakať.
PS: veľa výnimiek :)
A práve vo chvíli, keď som úplne stratila nádej, že po svete chodí niekto, kto vidí moju tvár, sa stala. VÝNIMKA.
Sedím si v práci (nemenovanej spoločnosti so službami zákazníkom v nemenovanom meste). Zákazníci sa trúsia jeden za druhým, hodiny sa len veľmi pomaly blížia k záverečnej a môj šikovný kolega podlieha stavbárskemu ošiaľu v internetovej hre. Vo dverách sa objaví mladý muž a môj mozog spustí automatickú reakciu: už som ho niekde videla. Kde? Kedy? Ako? Po malej úvahe som dospela k tomu, že to je jeden Erazmák, čo so mnou chodí na hodiny.
Kolega vybaví, čo potrebuje, mladík odchádza. Na pulte po ňom ostala peňaženka. No a že som taká dobrá duša, bežím za ním. Však doklady sa mu zídu.
Takmer som sa s ním zrazila vo dverách. Vracal sa po ňu. Stalo sa to, keď som mu ju podávala. Ten pohľad v jeho očiach, taký podobný môjmu. Zaostril, porozmýšľal. Tvárou sa mu mihlo pár myšlienok. Potom sa pomaly, lámanou angličtinou so silno nemeckým prízvukom, opýtal "You go to school with me don´t cha?"
Tak rýchlo, ako som sa spamätala so šoku, som mu trochu koktavo odvetila, že áno. "On Friday," skonštatoval ešte a vyčaril na mňa úsmev typu "ja som vedel, že sa poznáme". "Bye," a už ho nebolo.
"Bye," odvetila som vlastne prázdnym dverám. Dnu som sa vrátila s priblblým úškrnom v tvare V na tvári.
V ako Videl ma, V ako Výhra, V ako Výnimka :)
Čiže: nestrácajte nádej! Všetko, na čo čakáme, príde, až keď prestaneme čakať.
PS: veľa výnimiek :)
Komentáre