Bývame na kopci. Z kuchynského okna vidím pozostatky bývalého lesa, pár smrekov pokrytých bielučkým popraškom, a žasnem. Nemám rada zimu. skrehnuté prsty, zamrznuté líca, všadeprítomný mráz, neľútostne sa zahrýzajúci až do kosti, do každej jednej bunky môjho tela, ktorá si želá byť už konečne vnútri v tepľúčku. Ale keď sedím v hrubých ponožkách bezpečne ukrytá za dvojkomorovým oknom a pijem horúcu kávu, vidím tú nádheru tam vonku a nemám slov.
Je asi -15 stupňov, zima až praští. Lúka nad domami je prikrytá chladnou trblietavou prikrývkou - pevnou, zušľachtenou severným nočným vetrom. Stromy sa v harmonickom pohybe jemne kývajú sem a tam, akoby tancovali na nehlučnú melódiu hladiacu ich storočné kmene. Ich konáre sa striebristo lesknú na zubatom obedňajšom slnku. Odtiaľto to vyzerá ako tisíce malých zrkadielok, ale sú to "iba" ľadové kryštáliky ihrajúce sa so žiarivými lúčmi akoby strom stromu posielal tajnú správu zakódovanú v ligote svojho ihličia.
Máličko podchýlim okno, nadýchnem sa toho mrazivo sviežeho vzduchu, ktorý patrí k tejto čarovnej krajine a vtedy zabudnem na to, že neznášam omrzliny na nohách, červený nos a vyštípané líca. Proste tú zimu milujem. Je síce krutá, chladná a neľútostná, ale má svoju nekonečnú trblietavú ľadovú krásu, kvôli ktorej som ráno ochotná obuť si čižmy a vyjsť von do záveja.
Je asi -15 stupňov, zima až praští. Lúka nad domami je prikrytá chladnou trblietavou prikrývkou - pevnou, zušľachtenou severným nočným vetrom. Stromy sa v harmonickom pohybe jemne kývajú sem a tam, akoby tancovali na nehlučnú melódiu hladiacu ich storočné kmene. Ich konáre sa striebristo lesknú na zubatom obedňajšom slnku. Odtiaľto to vyzerá ako tisíce malých zrkadielok, ale sú to "iba" ľadové kryštáliky ihrajúce sa so žiarivými lúčmi akoby strom stromu posielal tajnú správu zakódovanú v ligote svojho ihličia.
Máličko podchýlim okno, nadýchnem sa toho mrazivo sviežeho vzduchu, ktorý patrí k tejto čarovnej krajine a vtedy zabudnem na to, že neznášam omrzliny na nohách, červený nos a vyštípané líca. Proste tú zimu milujem. Je síce krutá, chladná a neľútostná, ale má svoju nekonečnú trblietavú ľadovú krásu, kvôli ktorej som ráno ochotná obuť si čižmy a vyjsť von do záveja.
Komentáre
proste tu zimu milujem
presne:)
ostavam...
ja mám bielu treskúcu zimu